História
Obec Priepasné má údajne meno od slova „pasenie“. Ako samostatná obec vznikla až v roku 1957, kedy sa odčlenila od susednej obce Košariská. Meno obce úzko súvisí s menom materskej obce Košariská, kde údajne v dávnej minulosti boli košiare pre ovce a práve tieto ovce sa cez naše terajšie územie prepásali - pásli. Od tohto názov Priepasné. Nezasvätení mnohokrát v písme používajú názov Priepastné, ako by pomenovanie bolo odvodené od slova priepasť.
Povesť o vzniku obce
Korene našej obce nesiahajú veľmi hlboko do histórie. Jej vek sa odhaduje na 400 - 500 rokov vychádzajúc z povesti, podľa ktorej prvými obyvateľmi bola rodina, utekajúca pred Turkami. A najväčšie turecké vpády na naše územie zaznamenávajú dejiny roky 1500 - 1600, teda roky, na ktoré sa naša povesť vzťahuje a ktoré by mohli potvrdiť jej pravdivosť.
Podľa tejto povesti utekal istý garbiar menom Potúček i so svojou rodinou z Liptovského Mikuláša pre Turkami. Išiel dlho cez hory, doliny, až sa zastavil nad úbočiami a vrchmi terajšej obce a neobývané vzdialené miesto sa mu zapáčilo. Usadil sa teda v mieste, ktoré sa dnes volá u Potúčkov, vyučil svojich štyroch synov garbiarstvu a tak položil základ garbiarskeho cechu v Priepasnom. Synovia si neskôr priviedli nevesty, založili rodiny a svoje remeslo prenášali na ďalších potomkov. Garbiarsky cech Potúčkov sa začal snubne rozvíjať a domácim garbiarom sa tu veľmi dobre darilo. Tak sa stal niektorý z týchto potomkov menom Potúček majstrom cechu garbiarskeho a bol veľmi bohatý, ba bohatší ako známi a slávni garbiari susednej Brezovej. Jeho vzrastajúce bohatstvo vzbudilo závisť i u domácich garbiarov, ktorí ho začali podozrievať z osobného obohacovania sa. Zo strachu pred nimi rozhodol sa majster Potúček ukryť časť svojich úspor. Poslal preto svoju slúžku Chudarovú z Batíkovej, aby mu išla zakopať jednu truhličku pod istý starý košatý dub. Zvedavá slúžka však truhličku otvorila a na svoje veľké prekvapenie tam našla veľa zlatých mincí. Dlho nerozmýšľala, peniaze vzala a pod dub zakopala už len prázdnu truhličku. Neskôr sa táto slúžka vydala do Minárčiných, kde zakúpila okolité pozemky a stali sa tam i so svojou rodinou najbohatšími gazdami na okolí.
Toľko hovorí ľudová povesť o prvých obyvateľoch a zároveň zakladateľoch obce Priepasné. Pravdivosť tejto povesti by mohla potvrdiť i skutočnosť, že v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ prišiel garbiar Potúček, naozaj prekvitalo garbiarstvo v rokoch 1500 - 1600, a to v čase, kedy Turci plienili toto okolie a dávali tak podnet obyvateľstvu k hromadným útekom zo svojho rodiska.
Ďalším dôkazom osídľovania obce je pamätná tabuľa na pomníku, postavenom v roku 1938, na pamiatku zhromažďovania sa evanjelikov v čase náboženského útlaku po roku 1733, kedy už obec musela mať viacej obyvateľov. O tejto pamätnej tabuli ako našej historickej pamiatke je spomenuté v rubrike historické a kultúrne pamiatky obce. Postupné začiatky rozrastania sa obce sú datované ako súčasť Brezovej, pretože Priepasné spolu s Košariskami patrili k Brezovej až do roku 1926. Cirkevne sa však Košariská-Priepasné odpojili od Brezovej už v roku 1870, kedy Košariščania dali na súdne trovy v Prahe stopäťdesiaťtisíc, aby dostali povolenie vytvoriť si samostatnú cirkevnú obec, nezávislú od Brezovanov.