Plamienky, čo blikajú
21. 6. 2010
Myslím na mladých, čo sú posadnutí hukotom modernej hudby i na Radošincov-divadelníkov, čo tomuto podľahli. Ich skvostné scenáre a vystúpenia lákali aj nás dôchodcov, no práve hukot ich moderných piesní nás od nich poriadne vzdialil.
Toto mi prebehlo mysľou, keď okolo nás zacupotali asi „ stredoškolské“ nôžky a rekvizity : kosa, stolček, košík ... si niesli pod „pazuchou“ na svoje divadelné predstavenie Kamenný chodníček.
No toto! To zas budú decibely piesní, čo nič nehovoria, lebo slová sa strácajú v hlučnej hudbe !
Ale otvorila sa opona a zazneli ľúbozvučné slovenské pesničky vhodne zapravené do deja, herci v krojoch, telo sa príjemne uvoľnilo, obavy zmizli a začalo to, čomu sa hovorí balzam na dušu dôchodcov, ktorí sme sa zišli na Deň matiek v Rudníku.
A boli to slovenské devy a slovenskí mládenci z divadelného súboru Konvalinky. Ich skvelé vystúpenie, ľudové piesne, ich bohato zdobené ľudové kroje od Piešťan nás uchvátili. To bol teda krásny darček! Ďakujeme!
Plamienky, čo slovensky blikajú, sa rozhárajú.
Ďakujeme.
Plamienky, čo sa rozhárajú, nech dlho horia ! Na slovenskej pôde.
Alžbeta Krásna, Priepasné
Späť na: Novinky