Novela trestného zákona v oblasti stavebníctva
4. 1. 2012
Vláda Slovenskej republiky v programe a rezort pri riadení výstavby v SR sa od roku 2010 rozhodli výrazne sprísniť disci
plínu vo výstavbe. Bolo pripravené rozšírenie trestnej zodpovednosti o skutky neoprávneného uskutočňovania stavby a marenia výkonu úradného rozhodnutia zakazujúceho pokračovanie v prácach na stavbe s max. trestnou sadzbou dva resp. päť rokov odňatia slobody. Do praxe sa s účinnosťou od 1. 9. 2011 dostala zmienená novela Trestného zákona. Novelu Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. obsahuje v článku II. zákon č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Trestný zákon tu zavádza nové skutkové podstaty trestného činu, ktoré sa potrestajú trestom odňatia slobody:
Neoprávnené uskutočňovanie stavby
§ 299a
1) Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
2) Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Marenie výkonu úradného rozhodnutia
§ 348 ods. 1 písm. i)
Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že
i) napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách, alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby, alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Keďže sa z trestnej zodpovednosti vyníma uskutočňovanie jednoduchých a drobných stavieb, treba si uvedomiť veľmi jednoznačne definície drobných stavieb a jednoduchých stavieb podľa § 139b stav.zákona a označenie druhov stavieb, ktoré napriek parametrom drobnými ani jednoduchými stavbami nie sú.
Jednoduché stavby sú:
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
b) stavby na individuálnu rekreáciu,
c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,
d) oporné múry,
e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.
Stavby uvedené v odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej normy, najviac však 30 osôb.
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
Za drobné stavby sa považujú aj
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b) oplotenie,
c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.
Za jednoduché ani drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
Vieme, že jednoduchými stavbami nie sú bytové domy. Vo vzťahu k Trestnému zákonu to znamená, že akékoľvek nepovolené zmeny stavby vrátane stavebných úprav v bytoch, na ktoré nepostačovalo ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ale ktoré vyžadovali vydanie stavebného povolenia, sú od 1. 9. 2011 predmetom pre podanie trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní. Predmetom sú aj časti inej ako jednoduchej a drobnej stavby, t.zn. stavebné úpravy, prístavby a nadstavby alebo také zmeny jednoduchej alebo drobnej stavby, ktorého výsledkom bude, že stavba presiahne charakter jednoduchej stavby. Rovnaký záver treba prijať aj pri zmenách inej ako jednoduchej alebo drobnej stavby, uskutočňovaných v rozpore so stavebným povolením, pričom nejde o nepodstatné odchýlky ale táto zmena vyžadovala povolenie zmeny stavby pred dokončením.
Trestná zodpovednosť sa rovnako vzťahuje na druhy stavieb v pôsobnosti špeciálnych stavebných úradov. Napr. na všetky vodné stavby a ich zmeny a na stavby pozemných komunikácií a ich zmeny s výnimkou stavebných úprav a udržiavacích prác označených v § 16 ods. 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
Nepovolené uskutočnenie terénnych úprav a informačných, reklamných a propagačných zariadení nepodlieha trestnej zodpovednosti.
V zmysle stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie legislatívy, odboru trestného práva a väzenstva možno trestnú zodpovednosť podľa Trestného zákona vo forme odňatia slobody vyvodiť len voči fyzickej osobe.
Ustanovenie § 83a Zhabanie peňažnej čiastky Trestného zákona však umožňuje uložiť trestnú sankciu (ochranné opatrenie) aj voči právnickej osobe bez toho, aby bola považovaná za páchateľa trestného činu, a to pri splnení zákonných podmienok uvedených v označených ustanoveniach. Ochranné opatrenie môže súd uložiť právnickej osobe, iba ak bol trestný čin spáchaný fyzickou osobou, ktorá má k právnickej osobe v súvislosti s týmto trestným činom zákonom určený vzťah, alebo ak daná osoba bola aspoň účastníkom na takomto trestnom čine. Zákonom určeným vzťahom fyzickej osoby (páchateľa) k právnickej osobe sa rozumie, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti
a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe
Pre činnosť príslušných orgánov na úseku stavebného poriadku je nevyhnutné v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavieb podľa § 299a ako aj trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona vec náležite oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, t.j. obvodnému oddeleniu policajného zboru alebo okresnej prokuratúre.
Ustanovenie § 299a Trestného zákona sa nevzťahuje na stavby, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením v zmysle § 88b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Uvedená trestná zodpovednosť sa vzťahuje iba na uskutočňovanie prác na stavbách bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, nie na užívanie stavieb bez kolaudačného rozhodnutia, a to na skutky spáchané od 1.9.2011, nie skôr. Pokiaľ nezákonná činnosť pretrvávala pred aj po dni 1.9.2011, podozrenie z trestného činu sa oznámi len k časovému obdobiu od 1.9.2011. Vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb podľa § 299a Trestného zákona neposudzuje stavebný úrad ale vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Pritom každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
V prípade, že orgány činné v trestnom konaní dôjdu k záveru, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu podľa citovaných paragrafov Trestného zákona, budú stavebné úrady po oboznámení sa s výsledkom vyšetrovania, za predpokladu, že zodpovednosť za priestupok k tomu času nezanikla, konať podľa príslušného ustanovenia § 105 stavebného zákona, alebo pri správnom delikte, ak subjektívna 2 – ročná lehota resp. objektívna 3 – ročná lehota na uloženie pokuty pri správnom delikte neuplynula, konať podľa príslušného ustanovenia § 106 stavebného zákona. vv
Späť na: Úradná tabuľa