Novinky

Participácia, spolupatričnosť, podieľanie sa na tvorbe kvalitných priestorov je jedna z tém moderného urbanizmu, ktorá môže byť prepojená i na tradičnú ľudovú kultúru a architektúru v prirodzenom prostredí. Práve prostredie a život v obci Priepasné bol inšpiráciou pre Janku Zetochovú, bývalú študentku stavebnej fakulty, ktorá si pre svoju záverečnú prácu v rámci záverečnej skúšky vybrala stavbu Materskej školy v Priepasnom. Inšpirácia študentky bola výzvou aj pre starostu obce, ako vníma budúci profesionál tvár obce Priepasné v kontexte kvality verejných priestorov pre špecifické potreby obyvateľov a predovšetkým budovy súčasnej Materskej školy, ktorá je situovaná na výnimočnom mieste celá obklopená prírodou bez „mestského chaosu“ si môžete pozrieť v priloženom dokumente tu (pdf-4,8mB).

V súvislosti s uvoľňovaním opatrení Vlády SR na zastavenie šírenia ochorenia COVID – 19 a na základe Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Číslo: 2020/12033:1-A2110 zo dňa 22. mája 2020 podľa § 150 ods. 8 zákona č.245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/4204/2020 z 22. 5. 2020 ktorým rozšíril výnimku z uzatvorenia zariadení pre deti a mládež podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. nariadeného opatrením č.OLP/4083/2020 z 19. 5. 2020 ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2020 obnovuje školské vyučovanie, ak tak rozhodne zriaďovateľ. Obec Priepasné ako zriaďovateľ materskej školy rozhodla od 1. júna 2020 otvoriť materskú školu pre deti materskej školy za určených osobitých podmienok a režimu pre materskú školu

Viac tu…

       Dňa 8. mája 2020 si svet pripomína ukončenie druhej svetovej vojny, 75. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom. Tí šťastnejší, preživší, ako z frontu, tak i z koncentračných táborov,  mali šťastie  vrátiť  k svojim rodinám a boli aj z obce Priepasné.

Sloboda prišla v máji

      Po skončení vojny sa postupne vracali muži domov. Poslední boli tí, ktorí padli po potlačení Slovenského národného povstania do zajatia a Nemci ich väznili v koncentračných táboroch. Boli medzi nimi aj obyvatelia Priepasného, ktorých osudy si chceme pripomenúť tak, ako ich vyrozprávali autorke knihy Silvie Konečnej, Priepasné jeho ľudia spomínajú.

      Ján Cigánek sa narodil v roku 1909 v osade u Zubákov. Vojenskú službu absolvoval v rokoch 1931- 33. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zapojil do bojov za oslobodenie. Po potlačení povstania bojoval spolu so svojimi druhmi v okolí Strečna. Pri Dubnej Skale sa stretol so svojim krajanom Rudolfom Valihorom. Ten ho volal, aby s ním odišiel domov, Ján sa ale rozhodol zostať spolu so spolubojovníkmi. Medzi nimi bol aj Sládeček z Polianky. Krátko nato ich Nemci zajali. Po presunoch bol spolu s ďalšími transportovaný do Nemecka do tábora Ludwigsfeld.
Prežil kruté podmienky koncentračného tábora a po oslobodení sa vrátil domov spolu so Štefanom Čúvalom, s ktorým boli spolu v tábore. Keď išiel do rodného kraja, stavil v Končinách u krstných Jánošovych. Bolo to na ceste z Brezovej domov, do Zubákov. Vrátil sa domov očakávaný rodinou. Keď sa rozchýrilo, že sa vrátil, všetci susedia ho prišli privítať.

     Štefan Čúvala sa narodil v roku 1911 v osade U Čúvalov. Do zajatia sa dostal ako vo

 †

Obec Priepasné sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, územne patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja, okresu Myjava. Susedí s obcou Košariská na juhu až juhovýchode, s mestom Brezová pod Bradlom na juhozápade až západe, s obcou Polianka na severe, s obcou Jablonka na západe, na juhovýchode až východe s obcou Podkylava. Územné hranice sú tvorené v súlade s hranicami prírodnými, ktoré tvorí reťaz kopcov a návrší ale i národná kultúrna pamiatka – Mohyla M. R. Štefánika a preto ani netušiac, ste našu obec už navštívili, a boli ste tak medzi jej viac ako 6500 návštevníkmi, ktorí sem každoročne prichádzajú za atraktivitami nášho regiónu. M. R. Štefánik však spája omnoho viac ako len hranice miest a obcí. Jedným z príkladov je i postavenie pamätníka ktorý bol odhalený v roku 1999 za účasti mnohých hrdých občanov, občanov spriatelených obcí, rodákov, predstaviteľov štátnej správy, samosprávy, organizácií,  predstaviteľov evanjelickej cirkvi a aj za účasti RNDr. Františka Keleho, ktorý bol významným cestovateľom aj po Štefánikových stopách a vložil do pamätníka koral a kamienok z Tahity, kde Štefánik pôsobil. Osobnosť M.R. Štefánika inšpirovala mnohých a aj vnuka Františka Keleho Michala, režiséra a filmového tvorcu